O projekte

Duševné zdravie zamestnanca z pohľadu aktuálnych poznatkov práva a medicíny

Vedecko – výskumný projekt je zameraný na multidisciplinárne skúmanie navzájom previazaných otázok duševného zdravia zamestnancov v kontexte poznatkov behaviorálnej a sociálnej medicíny a práva. Výskumné úlohy vychádzajú z nevyhnutnosti zachovania a udržateľnosti zdravotnej spôsobilosti zamestnancov podmieňujúcej ich pracovnú schopnosť v dlhodobej perspektíve, a to pre všetky vekové kategórie pracujúcej populácie. Základným predpokladom k docieleniu žiadaného stavu je prevencia a eliminácia nepriaznivých faktorov pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec v priebehu výkonu práce vystavený.

• Vzťah práce a zdravia

Práca je pre človeka zdrojom zabezpečenia základných životných potrieb. Je tiež prostriedkom vlastnej sebarealizácie, ktorý prináša pocit užitočnosti, uspokojenia a možnosti zaradiť sa do spoločnosti. Podmienky a prostredie, v ktorom je práca vykonávaná ovplyvňujú zdravie človeka pozitívnym aj negatívnym spôsobom. Pracovať by sme preto mali len toľko, koľko znesie naše zdravie (fyzické a duševné), nie viac.

V pracovnoprávnych vzťahoch je problematika starostlivosti o zdravie zamestnanca súčasťou verejnoprávnej regulácie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej BOZP). Garancia ústavného práva zamestnanca na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je nevyhnutnou súčasťou zlepšovania kultúry práce a budovania podnikovej kultúry všetkých zamestnávateľských subjektov.

• Európske a národné výzvy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a aktuálne riziká

Na európskej úrovni je jednou z priorít v rámci BOZP zvládnutie demografických zmien, konkrétne starnutie pracovnej sily. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej EU – OSHA) sa v súčasnosti zameriava na riešenia projektov v oblasti nových vznikajúcich rizík vplývajúcich na bezpečnosť a ochranu zdravia, akými je rýchly vývoj informačných a komunikačných technológií (IKT), vrátane umelej inteligencie a robotiky.

Na celoeurópske stratégie a zámery nadväzuje Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2016 až 2020 a program jej realizácie. Okrem vytýčenia hlavného cieľa, ktorým je napomáhať budovať dlhodobo udržateľné dôstojné pracovné podmienky, medzi ďalšie svoje výzvy zaradzuje zabezpečenie kontinuálneho zlepšovania zdravia zamestnancov, ale aj zohľadňovanie zmien na trhu práce vyplývajúcich z demografického vývoja, starnutia pracovnej populácie a technologického vývoja (najmä uplatňovania konceptu inteligentného priemyslu).

• Psychosociálne faktory a ich vplyv na duševné zdravie zamestnancov

Akútnym problémom je pôsobenie psychosociálnych faktorov, ich identifikácia a miera ich vplyvu na mentálny aspekt zdravia. Ohrozeniu alebo dokonca poškodeniu duševného zdravia v dôsledku nárastu a pretrvávaniu psychosociálnych faktorov na pracovisku v praxi nie je venovaná náležitá pozornosť. Rovnako súčasný výskum je koncentrovaný skôr na jednotlivé prvky riadenia takýchto rizík.

Duševné zdravie WHO definuje ako „stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre svoju spoločnosť“ (In: Promoting mental health concepts – emerging evidence – practice: summary report, World Health Organisation, 2004). Podľa Európskeho prieskumu podnikov v oblasti nových a vznikajúcich rizík (r. 2016) medzi najnovšie psychosociálne rizikové faktory patrí i.) nutnosť vysporiadania sa s náročnými zákazníkmi, pacientmi, žiakmi, ii.) časová tieseň, iii.) dlhý alebo nepravidelný pracovný čas, iv.) komunikácia alebo spolupráca v rámci organizácie, v.) neistota v práci, vi.) nedostatok zamestnancovho vplyvu na pracovné tempo, vii.) diskriminácia, napr. z dôvodu rodu, veku, etniky (Second European Survey of Enterprises on New and Emerging Risks (ESENER 2, Overview Report:Managing Safety and Health at Work) a osobitne dôležitým psychosociálnym rizikom je pracovný stres. (US National Institute for Occupational Safety & Health (NIOSH). Stress at work. 1998. In: Mental Health and Work: Impact, Issues and Good Practices. Geneva: World Health Organization, 2000).

Stres, preťažovanie, depresie, syndróm vyhorenia, úzkostné a fóbické poruchy sú treťou najčastejšou príčinou absenterizmu a fluktuácie zamestnancov na európskych pracoviskách (Eurostat. Helath and safety at work in Europe. 1999-2007. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2010). Pracovná záťaž, nízka možnosť rozhodovania, vysoké psychické nároky, nerovnováha medzi snahou a odmenou, vrátane vysokej miery neistoty v zamestnaní boli ďalej identifikované ako silné prediktory duševných ochorení (Stavroula Leka, Aditya Jain, Health Impact of Pychosocial Hazards at Work: An Overview, World Health Organization, 2010, s. 63-65).

Poruchy duševného zdravia sú tiež príčinou dlhodobej invalidity. Európska asociácia pre depresiu (EDA) prognózuje, že do roku 2030 sa ťarcha depresie stane najväčšou príčinou invalidity.

• Právna úprava starostlivosti o duševné zdravie v pracovnoprávnych vzťahoch

Predpokladom udržateľnosti a predlžovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov do vyššieho veku je teda vykonávanie preventívnych opatrení orientovaných na zisťovanie, posudzovanie, vyhodnocovanie rizík existujúcich vo vnútri organizácie a následné nastavenie mechanizmu ich riadenia. Hodnotenie zdravotných rizík patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa v zmysle ust. § 30 ods. písm. f) a písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný zisťovať nebezpečenstvo, ohrozenie a posudzovať konkrétne riziko na pracovisku. V tejto súvislosti je potrebné osvojiť si skutočnosť, že zákonná povinnosť zamestnávateľa zahŕňa aj spravovanie psychosociálnych vplyvov pracovného prostredia (okrem fyzikálnych, chemických, biologických a podobne).

• Zodpovednosť zamestnávateľa za chorobu z povolania v dôsledku psychickej pracovnej záťaže

Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže je upravený vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci. Je súčasná úprava dostatočným základom pre vytvorenie efektívnych opatrení na predchádzanie stresu a ďalším psychosociálnym faktorom? Je stres len rizikovým faktorom, ktorý sa spolupodieľa na vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania alebo je to ujma na zdraví v porovnateľnej pozícii ako ktorákoľvek iná choroba z povolania? Právna interpretácia účinkov stresu na ľudský organizmus v procese výkonu práce nie je dosiaľ vyriešená. Slovenský zoznam chorôb z povolania nezahŕňa stres (alebo iný psychosociálny faktor) a chýba v ňom aj akákoľvek choroba duševného zdravia. Zámerom riešiteľov je upozorniť na nové pracovné riziká, optimalizovať nastavenie zákonnej úpravy a prehodnotiť aktuálnosť slovenského zoznamu chorôb z povolania.

• Zdravotný stav zamestnanca v kontexte práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov

Zdravotný stav zamestnanca, vrátane duševného zdravia je žiaduce vnímať aj v kontexte rešpektovania zamestnancovho práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov. Je zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi lekárske vyšetrenie pri podozrení jeho ochorenia? S právom na súkromie a jeho narušením úzko súvisí aj otázka legality obmedzenia slobodnej voľby lekára pri povinnosti absolvovania preventívnej lekárskej prehliadky (vo vzťahu k práci) u lekára pracovnej zdravotnej služby. Od 25. mája 2018 nadobudne účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Predmetom skúmania bude aktuálny európsky právny rámec, spolu s novou vnútroštátnou právnou úpravou ochrany osobných údajov s ohľadom na informácie vzťahujúce sa k zdravotnému stavu zamestnanca.

• Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca a jeho formalizácia

Dôležité pracovnoprávne dôsledky vyvoláva otázka posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon práce. Výsledkom procesu posúdenia zdravotného stavu je konštatovanie zdravotnej spôsobilosti alebo zdravotnej nespôsobilosti na výkon práce. Zdravotná nespôsobilosť zamestnanca môže vyplývať priamo z konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu. V dôsledku toho nastupuje otázka vyvodenia pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví zamestnanca. Príčinou zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca môže byť aj ohrozenie chorobou z povolania alebo tzv. choroby súvisiace s prácou (work related disseeases – WRD). WRD nemožno stotožňovať s chorobami z povolania, pretože vznik choroby alebo jej rozvoj sa odvíja od kumulatívneho pôsobenia viacerých príčin, vrátane mimopracovných. Zdá sa, že medzi WRD bude možné zaradiť aj niektoré z duševných porúch. Skúmaná bude slovenským právnym poriadkom nijako neriešená možnosť prípadného odškodňovania WRD (systémom verejného systému sociálneho poistenia a vnútorného systému zamestnávateľa).

Rovnako závažným problémom je formalizácia výstupov posúdenia zdravotnej (ne)spôsobilosti zamestnanca na výkon práce. Existuje terminologická nejednotnosť právnych predpisov ohľadne pomenovania dokumentov obsahujúcich informáciu o zdravotnom stave, pričom ich zámena, či nepresnosť môže viesť k zásadným právnym dôsledkom. Pre pracovnoprávne vzťahy je typické, že k platnosti a účinnosti niektorých právnych úkonov či zákonnosti postupu účastníkov pracovnoprávneho vzťahu sa predpokladá predloženie lekárskeho potvrdenia alebo lekárskeho posudku. Záujem riešiteľov prinesie praktické výsledky právneho rozboru sporných situácií a identifikácie formy a obsahu dokumentu, ktorý je výsledkom lekárskeho vyšetrenia.

Výskumné ciele riešiteľského kolektívu

Východiskový cieľ: analýza problematiky duševného zdravia na pracovisku v multidisciplinárnom kontexte pracovného práva, pracovného lekárstva, psychiatrie a behaviorálnej medicíny

Univerzálne ciele:

• empirické zisťovania najrozšírenejších duševných porúch pracujúceho obyvateľstva Slovenskej republiky,
• identifikácia a charakteristika konkrétnych faktorov pracovného prostredia a z nich vyplývajúcich rizík vplývajúcich na duševné zdravie, vrátane výberu najfrekventovanejších psychosociálnych rizík a rozsahu ich pôsobenia na psychický stav zamestnancov,
• skúmanie miery vplyvu súčasného pôsobenia fyzických a psychických faktorov na pracovisku, vrátane mimopracovných faktorov na duševné zdravie zamestnanca, ktoré determinujú vznik duševnej poruchy,
• analyzovať právne aspekty a dôsledky najrozšírenejších duševných porúch na základné pracovnoprávne vzťahy najmä z pohľadu nasledujúcich právnych inštitútov:
  • ochrana zdravia zamestnanca v kontexte práva na súkromie a osobných údajov,
  • zákaz diskriminácie na základe nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia,
  • pracovnoprávna subjektivita osoby trpiacej na psychické ťažkosti v dôsledku pracovnej záťaže,
  • legálne procesy zisťovania a posudzovania zdravotnej spôsobilosti uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov, vrátane možnosti súkromnoprávneho preskúmania lekárskeho posudku o zdravotnej nespôsobilosti na výkon práce,
  • dôsledky zdravotnej nespôsobilosti na existenciu pracovnoprávneho vzťahu,
  • duševné poruchy v koncepcii zodpovednosti za škodu v pracovnom práve vrátane identifikácie, evidencie, vyšetrovania a odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania v zmysle zákona o sociálnom poistení.

Očakávané výsledky:

• prehodnotenie súčasného nastavenia právnej úpravy v oblasti starostlivosti o duševné zdravie zamestnancov (všeobecný rámec povinností zamestnávateľa, aktualizácia právnych kritérií pre uznávanie chorôb z povolania, nastavenie ďalších zákonných preventívnych lekárskych prehliadok),
• vysporiadanie sa s novými vznikajúcimi rizikami, ktoré vyplývajú z digitalizácie pracovného trhu a využívania flexibilných foriem zamestnávania (pracovné podmienky pri výkone domáckej práce, telepráce, pracovné pomery na dobu určitú, agentúrne zamestnávanie),
• optimalizácia právnej úpravy pracovného času a doby odpočinku v špecifických prípadoch ako potenciálny faktor nepriaznivých účinkov na mentálne zdravie (neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska a doba odpočinku, pracovná cesta a doba odpočinku),
• zlepšenie úrovňe kultúry a ergonómie pracovného prostredia.